Ako veľmi škodia obrazovky nášmu zraku a na čo dávať pozor pri výbere okuliarov? Vysvetľuje optometristka

• Ako sa výdobytky modernej doby negatívne podpisujú na zdraví našich očí? 
• Ako veľmi škodlivé je takzvané modré svetlo z displejov a obrazoviek?
• Vplýva digitálna doba negatívne na vývin zraku u detí?
• Čo všetko je za symptómov preťaženia očí?
• Oftalmológ, optometrista či optik - kto je kto?
• Prečo super lacné okuliare pri pokladni nie sú až tak super?

Informačné technológie, jeden z najzásadnejších výdobytkov doby, transformovali našu spoločnosť a vo veľkom zjednodušili naše životy. Ako však majú svoju daň, pričom jednou z hlavných nástrah pri ich sústavnom používaní je škodlivý vplyv modrého svetla. Optometristka Lívia Šidlová sa rozhovorila o aktuálnych témach súvisiacich s ochranou zraku v dnešnej digitálnej dobe. 

S akými nástrahami sa musí v dnešnej dobe popasovať náš zrak? 

Podľa zrakovej odborníčky žijeme v opticky nesmierne náročnej dobe. „Na oči sú kladené extrémne vysoké nároky a dostávajú zabrať v každom smere,“ konštatuje Šidlová. Dôvodom je napríklad časté pozeranie na blízke a stredné vzdialenosti, ktoré je pre oko namáhavé. Ďalším strašiakom je takzvané modré svetlo.

„Čo sa týka očí, riziko UV žiarenia a modrého svetla spočíva v tom, že len jeho časť je pohltená rohovkou, zvyšok dopadá až priamo na sietnicu. Pokiaľ oči nie sú chránené, koledujeme si o vznik katarakty, degenerácie makuly či pterýgia,“ varuje optometristka. Okrem rizika nepríjemných ochorení narúša modré svetlo aj náš prirodzený biorytmus. Udržuje nás totiž bdelých a zabraňuje tvorbe spánkového hormónu melatonínu. Mozog pri sústavnom hladení do obrazovky neustále dostáva signál „Je deň! Musíme byť v strehu!“, a aj po odložení telefónu tak máme problém zaspať. 

Ako si efektívne chrániť zrak?

Celosvetový priemer času stráveného za obrazovkou je 7 hodín, u tínedžerov a ľudí pracujúcich s počítačom ide dokonca o 10 až 13 hodín. Takýto dlhý čas zvyšuje riziko aj ďalšieho problému, známeho ako syndróm suchého oka. Spôsobuje ho dlhodobé upieranie pohľadu jedným smerom, pri ktorom zabúdame žmurkať. „Riešením je obmedziť používanie elektronických zariadení a maximalizovať pobyt na prirodzenom dennom svetle,“ radí Lívia Šidlová. Okrem toho môžeme skúsiť viac žmurkať, čím zvhčíme očné sietnice.

Odborníčka tiež radí robiť si pri práci s počítačom pravidelné prestávky a upriamiť vtedy zrak na vzdialenejšie predmety. Tiež odporúča okuliare so špeciálnymi šošovkami, ktoré blokujú modré svetlo. (Poznámka redaktora: Škodlivosť modrého svetla z obrazoviek ani účinnosť okuliarov určených na jeho blokovanie nebola zatiaľ vedecky preukázaná.) Ideálnym riešením je obmedziť celkový čas strávený pred obrazovkou. 

Sústavné pozeranie na displej škodí aj zdravému vývinu zraku u detí. Detské oko totiž pri nadmernom pozeraní na krátku vzdialenosť zažíva nadmernú záťaž na tkanivá a sietnicu, čo môže spôsobiť aj nenávratné poškodenie a krátkozrakosť. Ideálne je zabezpečiť, aby deti trávili dostatok času na čerstvom vzduchu s prirodzeným svetlom. 

Digitálne preťaženie môže spôsobiť aj ďalšie problémy, ako je migréna, pálenie, začervenanie očí, pocit cudzieho telesa či piesku v očiach, problémy so zaostrovaním, únavu či dokonca nevoľnosť. „Tieto ťažkosti môžu prezrádzať nevyriešenú optickú vadu či nosenie nevyhovujúcej korekčnej pomôcky a mali by byť indikátorom pre vyhľadanie pomoci očného špecialistu,“ myslí si optometristka. 

Kto je oftalmológ, optometrista a optik? A prečo je lepšie vyhnúť sa lacným okuliarom zo supermarketu?

Oftalmológ je klasický lekár so zameraním na ochorenia očí. Rieši tiež úrazy či operácie súvisiace so zrakom. Na druhej strane, optik je špecialista v oblasti predpisovania správnej korekcie, teda dioptrií. Optometria je relatívne nový trend, ktorý spočíva vo vzájomnej kooperácií týchto dvoch profesií, keďže sa navzájom dopĺňajú. Účelom je odbremeniť očných lekárov, ktorých je nedostatok, a dať im priestor venovať sa očným ochoreniam. 

Optometrista vykonáva približne 30-minútové vyšetrenie, ktorého súčasťou je zisťovanie anamnézy a celkového stavu zákazníka. Tiež prevedie prístrojové meranie, nazývané objektívna refrakcia. Nasleduje subjektívna refrakcia, kedy sa vychádza zo zákazníkových osobných pocitov a dojmov. „Pýta sa, či je to lepšie, horšie, porovná sa kvalita videnia a ostrosť pri čítaní písmen na vzdialenej LCD obrazovke,“ opisuje optometristka. Nasledujú rôzne testy pre potvrdenie nameraných výsledkov. 

Kvalitné dioptrické okuliare nie sú najlacnejšie, a aj preto mnohých ľudí zaujala možnosť zakúpiť si lacné okuliare, aké voľne ponúka mnoho obchodných reťazcov. Odborníčka to však z rôznych dôvodov neodporúča. „Podľa štatistík Očnej Optiky MANIA viac ako 50 % zákazníkov si pri výbere voľne dostupných dioptrických okuliarov ,nahadzuje’ dioptrie a prichádzajú do očnej optiky s nesprávnymi dioptriami,“ vysvetlila Šidlová. Nesprávne dioptrie spôsobujú po dlhšom používaní ešte väčšie poškodenie zraku.

Odborníčka preto všetkým odporúča využiť bezplatné meranie zraku v optike, ktoré je dnes rovnako odborné ako u lekára, pričom optometrista má oproti oftalmológovi jednu výhodu. „Po meraní vie zákazníkovi ponúknuť konkrétny typ okuliarových šošoviek, ktoré mu zabezpečia dokonalé videnie v každom ohľade, a taktiež odporučiť vhodný typ dioptrického rámu, ktorý bude rovnako estetický ako funkčný a praktický,“ uzavrela Lívia Šidlová.