Tip na výlet len pre odvážnych: Zrúcanina kláštora Máriačalád je dodnes opradená poverami a tajomnom

V lese uprostred pustatiny sa do výšky vypínajú ruiny starobylého kláštorného komplexu Mariánska Čeľaď, známeho aj ako Máriačalád. Kláštor leží neďaleko obcí Podhájska a Veľké Lovce, no dostanete sa k nemu aj od obce Čechy. 

Hradby kláštora, ktorý v dávnych časoch patril pavlínskym mníchom, sú voľne prístupné verejnosti, avšak netreba zabúdať na opatrnosť. Dnu radšej nechoďte, pretože kedysi honosné sídlo je dnes vo veľmi zlom stave a s jeho opravou sa už nepočíta. Je teda len otázkou času, kedy sa tento kus histórie navždy rozpadne. Ak ste tam ešte nezavítali, mali by ste to čím skôr napraviť. No len ak sa nebojíte…

TOP 5 zrúcanín neďaleko Nitry, ktoré musíte navštíviť. Poznáte aj ich temnú históriu?

Za tajomnou atmosférou sú mnohé povery

Máriačalád je totiž opradený legendami a rôznymi strašidelnými poverami. Podľa niektorých ľudí v ruinách kláštora straší a dodnes sem chodia lovci záhad a paranormálnych javov. Či už tomu veríte, alebo nie, v minulosti sa o pavlínoch hovorilo, že tu znásilňovali a zabíjali ženy. Niektoré z nich mali dokonca zamurovať v hradbách.

Mníchov nemali v obľube ani miestni ľudia, keďže zväčša išlo o šľachtických synov, ktorým zostali ich maniere. Pavlínski mnísi nosili dlhé biele habity, práve preto im prischla prezývka bieli mnísi. Podľa ďalších legiend mali ich odevy zneužívať aj zbojníci z okolitých lesov, aby tak vina za zmiznutie mladých žien padla na už aj tak neobľúbených mníchov. 

Foto: Iveta Pavlíková

V noci sa sem len tak niekto neodváži, no za denného svetla vyzerajú ruiny kláštora veľmi magicky. Sú celé obrastené zeleňou, ktorá visí aj z prepadnutého stropu. Všade je božské ticho a krásna, nedotknutá príroda. Je však nesmierne smutné, že z pôvodne pompéznej dvojposchodovej budovy už ostali len ruiny a hromada sutín. Vnútri uvidíte aj odhalené a popraskané murivo, zničené chodby, opadanú omietku a kde-tu aj odpadky, ktoré odhodili na zem návštevníci pred vami.

Mali tam aj termálne kúpele a botanickú záhradu 

Nie je presne známe, kedy kláštor vznikol, no zachovali sa listiny z roku 1517, v ktorých kráľ Ľudovít II. potvrdil jeho založenie. Pavlíni tam bývali približne 268 rokov, mali svoj vlastný erb a vlastnili a obhospodarovali tisícky hektárov pôdy. Mnísi sa tam mali dobre až do 16. storočia, kedy kláštor obsadili Turci. Potom ho ešte zdevastovali Rákócziho vojská a majetok pomaly pustol. 

Rád pavlínov sa do kláštora vrátil až v roku 1711 a o pár rokov neskôr, v roku 1749, ho začal stavať nanovo. Po tejto obnove získal kláštor svoju povestnú pompéznosť. Bol postavený v barokovom slohu a patril k nemu aj veľký kostol s dvomi vežami, termálne kúpele a botanická záhrada. V kláštore sa nachádzala i unikátna knižnica s tisíckami kníh. Rehoľa pavlínov však bola v Uhorsku zrušená v roku 1786 dekrétom cisára Jozefa II. Mnísi museli kláštor opustiť a už sa doň nikdy nevrátili. 

Foto: Iveta Pavlíková

Po odchode pavlínov slúžili budovy kláštora na rôzne účely a načisto stratili svoju pôvodnú slávu. Jednou z príčin je aj požiar spôsobený zásahom blesku v roku 1863. Škody tam zanechala i druhá svetová vojna, počas ktorej bol miestny kostol poškodený tak vážne, až zanikol. Tehly si potom odtiaľ zobrali miestni a použili ich na opravu svojich domov. 

Z pôvodnej pompéznosti už neostalo takmer nič

Po vojne kláštor spravovali štátne lesy, a potom štátne majetky. V pôvodne honosnom kláštore boli neskôr byty, kancelárie, obchod, kuchyňa a jedáleň, ale aj základná škola, sklad obilia či ovčinec a stajne. Štát budovu naozaj nešetril a niektoré jej časti úplne zdevastoval.

Kláštor vyhlásili za historickú pamiatku až v roku 1970. Niekoľko rokov budovu spravovali pamiatkari a urobili si z nej depozitár Okresného múzea v Nových Zámkoch. V 80. rokoch, keď bol kláštor ešte v pomerne zachovalom stave, sem chodili aj deti do pionierskych táborov, do školy v prírode alebo na festival mládežníckych klubov. Po prevrate sa kláštor vrátil do rúk cirkvi a v lete sa tu konali aj stretnutia kresťanskej mládeže. Hoci ešte pred pár rokmi sa hovorilo o jeho obnove, nikdy k tomu nedošlo a kláštor chátra ďalej. 

V súčasnosti uvidíte z pôvodne rozľahlého kláštora tri krídla budov a jedno krátke krídlo smerom na sever. Z kostola už ostalo len presbytérium. Zaujímavosťou na záver je i to, že pod budovou kláštora sa v minulosti nachádzali rozsiahle podzemné priestory a chodby, z ktorých sa vraj dalo dostať až do kláštora v Hronskom Beňadiku, do Nových Zámkov či dokonca do Belegu, čo je obec v Maďarsku. Nikdy sa to však nepotvrdilo.