Pred pár dňami sme uverejnili článok o prípade teraz už bývalej študentky Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vysvetľuje v ňom, ako sa jej tesne nepodarilo splniť študijné povinnosti, kvôli čomu nebola pripustená k štátniciam. Jej situáciu spôsobilo nečakané zranenie a, podľa jej názoru, aj neochota pedagógov jej v tejto súvislosti akokoľvek vyjsť v ústrety. Zisťovali sme, ako konkrétne prebiehala komunikácia študentky so školou a aké majú študenti vysokých škôl možnosti brániť sa v prípadoch, kedy veria, že im bolo ukrivdené.
Mladá žena dosahovala počas šiestich rokov štúdia výborné výsledky. Všetko sa údajne pokazilo, až keď potrebovala absolvovať posledný povinný predmet pred odovzdaním diplomovej práce – lyžiarsky výcvik. V jeho prvý deň skončila s vodou v kolene, nasledovali vyšetrenia u lekára, po ktorých ju ortopédi vyslovenene vyvarovali pred akýmkoľvek lyžovaním na dlhú dobu. S kolenami už totiž mala problémy aj v minulosti a absolvovala kvôli nim aj dve operácie. Po spomínanom incidente s lyžovaním bude potrebovať ďalšiu. Keďže malo ísť o poslednú ,formalitu’ pre splnenie študijných povinností, poslucháčka UKF verila, že jej vedenie katedry, aj vzhľadom na veľmi dlhú očakávanú dobu rekonvalescencie udelí výnimku a umožní alternatívne, napríklad teoretické splnenie lyžiarskeho výcviku.
Nestalo sa tak. Vedenie fakulty aj univerzity mladú ženu odbilo lakonickým odcitovaním príslušného paragrafu s vyhlásením, že ich postup bol v súlade so zákonom. „V septembri 2023 požiadala študentka vedenie UKF o udelenie výnimky z absolvovania povinného predmetu. Bolo jej umožnené doliečenie a opakovanie daného predmetu o rok, čo považujeme za dostatočný čas na doliečenie zranenia v kolene,“ vysvetľovalo ďalej svoj pohľad na vec vedenie vedenie Katedry telesnej výchovy a športu PF UKF.
Ako sa vyjadrila pre Nitrak.sk samotná ex-študentka, táto rada pre ňu nebola tak celkom riešením. „Štúdium som, bohužiaľ, musela ukončiť 11. mája, keďže už teraz som bola v medziročníku, ktorý som si musela zaplatiť,“ vysvetľuje mladá žena. Školou navrhované riešenie by tak znamenalo, že by štúdium potrebovala predlžovať o celý ďalší medziročník, pričom kvôli jednému predmetu (ktorého plnenie trvá dokopy týždeň) by pravdepodobne musela sama platiť celé ďalšie dva semestre.
Aj na netechnických odboroch sa pritom cena pre samoplatcov pohybuje v sumách od tisíc eur za jeden semester. Univerzitou navrhované riešenie je teda teoreticky možné a v súlade so zákonmi, prakticky však predstavuje neúmernú stratu času a peňazí asi pre každého človeka. Bývalú študentku pritom najviac trápi fakt, že v iných situáciách katedra výnimky udeľovala. Neoblomný postup v jej prípade tak považuje za nespravodlivý. Počas pandémie koronavírusu napríklad študenti absolvovali skúšku z plávania imitovaním plaveckých pohybov doma na stole.
„Budem sa opakovať, ale aké mám praktické zručnosti z plávania, keď som, ako mi škola prikázala, plávala doma na stole? Myslím že nulové, tak prečo sa to neopakovalo? Prečo to nebolo nevyhnutné?“ pýta sa ďalej zdôrazňujúc, že počas pôsobenia na UKF získala dvakrát prospechové štipendium a za hlavnú prax bola ohodnotená najvyššou známkou.
Keď nastali menované problémy, študentka tiež oslovila niekoľko potenciálnych zamestnávateľov. Viaceré základné a stredné školy jej potvrdili, že chýbajúca skúsenosť s lyžiarskym výcvikom by vôbec nebola neprekonateľným problémom. „Avšak titul Mgr. som nezískala, takže ma nemôžu prijať, hoci boli spokojní s tým, ako som žiakov učila či už telocvik, alebo psychológiu,“ opisuje ďalej svoje sklamanie.
Bývalej študentky učiteľstva sme sa pýtali aj na to, ako konkrétne prebiehala komunikácia ohľadom jej zdravotných problémov a žiadosti o výnimku, a či sa niekto venoval jej prípadu aj individuálne. „Na 30. deň od odoslania mojej žiadosti poštou mi prišlo rozhodnutie školy, že mi žiadosť na základe citovaného zákona zamietajú. Osobne nebol záujem komunikovať, odoslali len rázny list so zamietnutím,“ zhrnula stručne.
Po doručení zamietavého rozhodnutia už ďalej nemá veľa ďalších možností. V prípade nespokojnosti s príslušným pedagógom či katedrou sa totiž sťažnosti referujú k dekanovi, respektíve rektorovi univerzity, ktorí posúdia, či bol postup v súlade s vnútornými predpismi inštitúcie. Štátna školská inšpekcia ani ministerstvo školstva na zásah nemajú kompetenciu. Študentka tak nemá ako získať k svojmu prípadu nezávislé stanovisko tretej strany, ani pokiaľ by o to mala záujem.
Mladá žena je po všetkom predovšetkým sklamaná z prístupu kompetentných. verí, že rozhodujúce slovo malo vedenie Katedry telesnej výchovy. Ako však zdôraznila aj vo svojom predchádzajúcom vyhlásení, určite nechce hádzať všetkých vyučujúcich na telovýchove do jedného vreca. „Bolo tam aj pár veľmi milých a ústretových pedagógov a hoci boli, samozrejme, vzdelanejší ako my študenti, nedávali nám najavo svoju nadradenosť,“ uzavrela.