FOTO: Pri Vrábľoch prebieha unikátny výskum. Čo archeológom prezradia vzorky DNA zo starobylej pôdy?

Neďaleko mesta Vráble v týchto dňoch prebieha unikátny archeologický výskum. Archeológovia pod vedením profesora Jozefa Bátoru a doktora filozofie Knuta Rassmana využívajú jedinečnú metódu, aby preskúmali okolie národnej kultúrnej pamiatky v archeologickej lokalite Fidvár a zistili viac o pôvodných obyvateľoch, ktorí na tomto sídlisku žili v rokoch 2000 až 1500 rokov pred Kristom.

Fidvár bol väčší ako grécke Mykény

Nálezisko pri Vrábľoch pochádza zo staršej doby bronzovej a kedysi zrejme išlo o aglomeráciu takých rozmerov, že bola väčšia než slávne Mykény v starovekom Grécku. Archeológovia toto miesto objavili v rokoch 2007 až 2009 a od začiatku bol pri tom aj Jozef Bátora.

Sídlisko podľa ich zistení pozostávalo z akropoly, ktorá bola opevnená, a z ďalšej neopevnenej časti veľkej asi 15 hektárov. Našli tu aj vyše 140 obydlí, v ktorých podľa predpokladov žilo okolo tisíc ľudí. Počas dlhých rokov výskumu tu archeológovia objavili i početné nálezy nádob a keramiky, ako aj množstvo ďalších artefaktov. 

Vzorky DNA odhalia viac o živote a pôvode obyvateľov

Vedci sa však tentoraz rozhodli využiť jedinečnú metódu odberu vzoriek DNA z kultúrnych vrstiev. Doposiaľ sa vzorky odoberali len z ľudských či zvieracích kostí, no teraz sa na Fidvári odoberie 300 vzoriek z pôdy, ktorá je na niektorých miestach stará aj 4-tisíc rokov.

Mesto Vráble priblížilo, ako bude celý proces odberu vzoriek DNA prebiehať: „Najprv sa jemne očistí miesto, odkiaľ sa vzorka ide odoberať. Následne sa približne štvorcentimetrovou sklenou trubičkou odoberie vzorka, v ktorej ostane vzorka, ktorá sa vloží do ďalšej dózy. Každá jedna vzorka sa odoberá samostatne, zakaždým si odborník musí vymeniť rukavice. Vzorky sa následne odošlú do lipského Max-Planckt Inštitútu, kde ich vedci vyhodnotia.“

Archeológovia odkryli v Želiezovciach stredovekú osadu a pozostatky takmer strateného kostola

Táto špeciálna metóda sa opiera o poznatky biológa, genetika a držiteľa Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu Svanteho Pääba, ktorý sa špecializuje na evolučnú genetiku. Odborníci potom dokážu z týchto vzoriek objasniť príbuzenské vzťahy, ale taktiež budú vedieť odpovedať aj na otázku, odkiaľ sa ľudia na Fidvár dostali, ako tam žili a čo jedli. Vzorky potom budú môcť odobrať i z blízkeho pohrebiska.