Veterné elektrárne, symboly obnoviteľnej energie, sa čoskoro stanú súčasťou krajiny aj v okolí Nitry. Výstavba sa plánuje v obciach Báb, Močenok a Ľudovítová, pričom v poslednej menovanej majú vyrásť dve turbíny s výkonom päť až sedem megawattov, ktoré dokážu ročne vyrobiť až 34 gigawatthodín elektriny.
Ako informuje SME, projekt prináša sľubnú perspektívu čistejšej energie, avšak spolu s ňou prichádzajú aj otázky o jeho dopade na životné prostredie.
Veterné turbíny dokážu usmrtiť tisíce vtákov a netopierov ročne, no menej známym faktom je, že ich prvými obeťami býva hmyz. Podobne ako pouličné lampy, aj turbíny lákajú lietajúci hmyz, a to najmä vďaka teplu, ktoré vzniká trením vzduchu o lopatky. Rotorové listy, ktoré sa pohybujú rýchlosťou až 300 kilometrov za hodinu, vytvárajú aerodynamický tlak, ktorý hmyz doslova rozdrví.
Tento úbytok hmyzu má ďalekosiahle dôsledky na celý ekosystém. Menej hmyzu znamená menej potravy pre vtáky a netopiere, čo môže spôsobiť ich úbytok v danej oblasti. Navyše, v regiónoch s vysokým výskytom opeľovačov môže strata hmyzu negatívne ovplyvniť aj poľnohospodársku produkciu.
Veterné turbíny sú pre vtáky nebezpečné predovšetkým preto, že ich pri lete jednoducho nevidia. Najviac ohrozené sú dravce, ktoré pri love nedokážu včas zareagovať na rotujúce lopatky. Sťahovavé vtáky sa síce vedia veterným farmám vyhnúť, no ich presmerované trasy môžu mať dlhodobé ekologické dôsledky.
Ešte väčším problémom sú však turbíny pre netopiere. Tie často nezahynú priamym nárazom, ale v dôsledku náhlej zmeny tlaku vzduchu pri prelete blízko turbíny. Tento jav, nazývaný barotrauma, spôsobuje vnútorné krvácanie, ktoré je pre netopiere smrteľné.
Kým veterné turbíny ponúkajú riešenie pre udržateľnú budúcnosť, ich výstavba by mala byť lepšie plánovaná. V niektorých krajinách sa testujú radarové senzory, ktoré pri zaznamenaní letu vtákov dokážu turbíny dočasne zastaviť. Ďalším riešením je strategický výber lokalít, aby sa veterné farmy nebudovali v oblastiach s vysokou koncentráciou vtáctva a hmyzu.
Veterná energia je dôležitým krokom k nižším emisiám a udržateľnosti, no jej vplyv na prírodu by nemal zostať prehliadaný. Otázkou zostáva, či bude ekologická rovnováha dostatočne chránená, alebo príroda za zelenú energiu zaplatí príliš vysokú cenu.