Popolcová streda, známa aj ako Škaredá streda, je významným dňom v kresťanskom kalendári, ktorý označuje začiatok 40-dňového pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Tento deň je pre veriacich časom sebareflexie, pokánia a duchovnej prípravy na najväčší kresťanský sviatok.
Dátum Popolcovej stredy sa každoročne mení, pretože závisí od termínu Veľkej noci, ktorá sa slávi v prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. V roku 2025 pripadá Popolcová streda na 5. marca. Tento deň je pre veriacich príležitosťou zamyslieť sa nad svojím životom, priznať si chyby a pripraviť sa na duchovnú obnovu.
Jedným z najvýraznejších symbolov Popolcovej stredy je značenie čela popolom v tvare kríža počas bohoslužby. Ako vysvetľuje Don Bosco dnes, tento akt pripomína pominuteľnosť ľudského života a potrebu pokánia. Popol používaný pri tomto obrade pochádza z bahniatok posvätených na Kvetnú nedeľu predchádzajúceho roka. Kňaz pri značení čela hovorí slová: „Prach si a na prach sa obrátiš.“
V minulosti bolo zvykom, že veriaci na Popolcovú stredu nosili staré, jednoduché oblečenie bez ozdôb, čo symbolizovalo skromnosť a pokoru. V niektorých regiónoch chodil po dedinách slameník, tradičná maska, a mládenci obradne pochovávali basu ako symbol ukončenia fašiangových zábav. Taktiež vinšovali dievčatám, ktoré mali v tento deň sviatok a posmievali sa tým, ktoré sa nestihli vydať.
Popolcová streda je dňom prísneho pôstu. V minulosti sa v domácnostiach všetok riad dôkladne čistil popolom, aby sa odstránili zvyšky mastnoty z fašiangových jedál. Typickými pôstnymi pokrmami boli kyslé mliečne polievky, cestoviny s makom alebo orechmi a ryby. Jedlo sa len raz denne, pričom jedlá boli jednoduché a bezmäsité.
Obdobie 40-dňového pôstu, počas ktorého sa veriaci pripravujú na slávenie Veľkej noci je časom duchovnej obnovy, modlitby a dobročinnosti. Mnohí ľudia sa v tomto čase vzdávajú určitých pôžitkov alebo zlozvykov ako prejav sebadisciplíny a snahy o osobný rast.