Majsterka sveta v bikini fitnes Radka Szombathová: Týrala som sa tréningom a diétou, dnes som iný človek

Nitra má majsterku sveta. Radka Szombathová si v septembri vybojovala na Malte prestížny titul v kategórii bikini fitness masters. Ovládla majstrovstvá sveta IFBB Elite Pro Masters a skončila na prvom mieste, dokonca s plným počtom bodov.

Športu sa venuje odmalička, k bikini fitnes a súťaženiu sa však dostala až v roku 2015. Darilo sa jej na domácich pódiách a zažiarila aj na tých zahraničných. Popri dvoch deťoch a vlastnej príprave sa stíha venovať aj svojim klientkam ako osobná trénerka a lektorka pózingu. Ako profesionálna vizážistka im s make-upom pomáha aj na súťažiach. 

Zoznam jej titulov a úspechov tak za ten čas poriadne narástol. V tom, čo robí, jednoducho patrí medzi špičku. Cieľavedomá, úprimná a pokorná - to sú vlastnosti, ktoré ju vystihujú najviac a taká aj naozaj je.

V rozhovore nám opísala cestu k vysnívanému titulu, zmene svojho myslenia a prezradila aj „kľúč“ k úspechu.

Radka Szombathová na majstrovstvách sveta IFBB Elite Pro Masters.

Na majstrovstvách sveta si vo svojej kategórii skončila prvá, a to s plným počtom bodov. Bol to splnený sen? Aké boli tvoje prvé pocity po tom, čo vyhlásili tvoje meno? 

Áno, samozrejme, bol to môj splnený sen. Celú moju prípravu som mala tento moment pred sebou. Pocity boli trošku zvláštne a úplne iné ako kedykoľvek predtým, keď som niečo vyhrala. Samu ma prekvapilo, že u mňa neprišlo k žiadnemu výbuchu emócií. Cítila som len pokoj ako potvrdenie toho, že to robím správne. Myslím si, že je to vyspelosťou myslenia a tým, že už počas celej prípravy som tie emócie prežívala vo vizualizáciách.

Koľko trvala tvoja príprava na majstrovstvá sveta?

Rozhodnutie postaviť sa znova na „stage“ padlo zhruba päť mesiacov pred MS na základe toho, že telo začalo po poslednej – celkom náročnej príprave a „offseason“, kedy som si riešila zdravotné a hormonálne problémy, konečne spolupracovať.

Ako vyzerali tvoje tréningy a stravovanie? Pomáhal ti niekto? 

Išla som úplne „lifestylovo“, vyzerala dobre, cítila sa dobre a videla som, že to konečne môžem dokázať. Spraviť všetko správne… Pokračovala som vo svojom „lifestyle“, absolútne som si nesledovala príjem, trénovala a stravovania sa intuitívne. Až do bodu, kedy som ten tlak prestala zvládať a začala robiť hlúposti – príliš veľký deficit, priveľa tréningov… ale ako sa hovorí, keď niečo chceš, spojí sa celý vesmír.

Potom mi prišli do cesty ľudia, ktorí mi pomohli a ukázali správnu cestu. Mám kouča, ktorý mi pomáha, pravidelne hodnotí formu, nastavuje stravu aj tréning. Síce vediem približne 15 klientok, ale sama seba už v posledných štádiách nevidím. Každý pretekár potrebuje niekoho, kto má nadhľad.

Mala si niekedy pocit, že sa z nejakého dôvodu nestíhaš pripraviť na súťaž? Že si nespravila dosť? 

Jasné, tieto stavy sú v príprave absolútne prirodzené. Vždy si však treba uvedomiť, že všetko je pominuteľné a nič netrvá večne… Treba si ten stav uvedomiť, nebojovať proti nemu a byť si vedomý, že to prejde. Prípadne mať pri sebe tých správnych ľudí, ktorí presne vedia čo kedy povedať.

Keď porovnáš prípravu na túto súťaž s tými predchádzajúcimi, aký najväčší rozdiel v nich vidíš? Zmenila si niečo v tvojom prístupe k príprave úplne zásadne?

Zásadná zmena bola zmena myslenia. Na svojej osobnosti som spravila veľmi veľa psychologickej a duchovnej práce. Postupne ma k tomu priviedli zdravotné problémy, problémy vo vzťahu… 

Začala som čítať knihy, meditovať, otužovať, navštevovať terapeuta. Pracovala som hlavne na svojom sebavedomí a sebaláske. Možno si ľudia povedia, že čo už len ja potrebujem pracovať na sebavedomí. Je však rozdiel mať prirodzené sebavedomie a také, ktoré je vytvorené na základe úspechov. Práve to prirodzené je pre mňa kľúčom k úspechu.

Jedna vec je fyzická príprava, hodiny strávené vo fitnescentre a dodržiavanie stravy. Prečo by ale pretekári mali klásť dôraz aj na tú psychickú?

Psychická príprava bola pre mňa dôležitejšia ako tá fyzická. Dá sa povedať, že tú fyzickú mám po tých rokoch už v malíčku. Na tej profesionálnej úrovni sa už proste nestane, že niekto príde na súťaž bez formy.

Všetky sú šampiónky a každá získa PRO kartu na základe toho, že vyhrá veľkú súťaž, čiže na pódiu často rozhoduje práve psychika a celkovo vaše vyžarovanie. Ale ako s tým pracujem, všímam si to aj na amatérskych súťažiach, a potom týmto spôsobom pracujem aj so svojimi zverenkyňami a funguje to krásne. Nejde len o momenty na pódiu, čo som si spočiatku myslela.

Postupne ako som prenikala hlbšie do seba, som prišla na to, ako som si v predchádzajúcich prípravách obmedzenosťou mysle a nedostatkom sebalásky ubližovala. V momente, keď som si to uvedomila, som sa prestala tréningom a diétou trestať. Celá moja príprava a následne aj život nabrali úplne iný rozmer.

Zvykneš napríklad pociťovať pred súťažami nervozitu? 

Určitá nervozita je prirodzená, ale ako som už spomínala, psychickej príprave som venovala veľkú časť svojej prípravy a na poslednej súťaži som sa cítila v pohode. Tešila som sa na „stage“ a užívala si každý moment. Presne vtedy prišli zlyhania, prejedanie, zranenia, choroby… Našťastie je to už minulosťou, naučila som sa počúvať a rešpektovať svoje telo, ktoré mi to naspäť vracia niekoľkonásobne.

Chce to však aj veľkú odvahu a sebavedomie, vystúpiť na pódium. Mala si vždy zdravé sebavedomie, alebo si s ním mala problémy? 

Momentálne je u mňa sebavedomie témou číslo jeden. Uvedomiť si fakt, že s ním mám problém bolo kľúčové. Je iné mať sebavedomie prirodzené a vytvorené na základe úspechov. Takmer každý, kto tento šport robí, má nízke sebavedomie. Jeho motiváciou je zvýšiť si ho cez úspech. No práve vtedy vás tie úspechy skutočne neuspokoja, budete sa hnať stále za ďalšími, ale aj tak budete nespokojný. 

Vtedy je dosť veľká tendencia ubližovať si. Také to: „Musím makať, aby som niečo dokázal, musím ísť na kardio, lebo musím schudnúť, musím držať tvrdú diétu, lebo nestihnem formu“.

V momente, keď získate prirodzené sebavedomie, ktoré pramení z „ja som“ a nie z „ja som dokázal“, prestanete si ubližovať. Naopak to začnete robiť pre zdravie, radosť z pohybu a budete sa tešiť z každého malého úspechu. Pocítite vnútorný pokoj a všetko zrazu pôjde „samé“.

Zažila si už niekedy aj pocit vyhorenia a nechuť do cvičenia?

Nemávam to často a veru si ani nepamätám, kedy naposledy, ale je to tou mojou transformáciou myslenia a vnímania samej seba a svojho života. Predtým som to, samozrejme, mávala, a čo bolo horšie, ani vtedy som si nedala voľno. Práve naopak. Týrala som sa tréningom a diétou ešte viac.

Okrem svojej prípravy sa venuješ aj ostatným pretekárkam, trénuješ, poskytuješ lekcie pózovania, líčiš a máš ešte mnoho ďalších aktivít. Netreba zabúdať ani na to, že máš dve deti. Ako to všetko stíhaš a ako máš určené priority? 

Mám to nejak tak rozdelené na obdobia, počas ktorých sa moje priority menia. Leto bolo, pokiaľ ide prácu, oddychovejšie. Venovala som sa viac svojej príprave a rodine. Po majstrovstvách začala súťažná sezóna mojich dievčat, tak išla väčšina môjho času a energie im. Po sezóne zas naberám nové klientky na prípravu a mám v pláne aj pár nových projektov. Nenudím sa, no mám to tak rada. 

Športovala si odmalička, ale ku fitnes si sa dostala až neskôr, keď si už mala deti. Ľutovala si niekedy, že si s tým nezačala skôr?

Všetko má svoj správny čas a všetko, čím si človek v živote prejde, má svoj význam… Beriem to tak, ako to je a že to tak malo byť.

Keď sa pozrieš na seba teraz, keď si majsterka sveta a aktuálne jediná profesionálna bikini fitneska na Slovensku, a na svoje začiatky s fitnesom, v čom vidíš na sebe najväčší rozdiel? Akú radu by si teraz dala svojmu mladšiemu ja?

Som úplne iný človek. Nielen výzorom, ale hlavne vnútorne. Za to vďačím aj fitnesu. Svojmu mladšiemu ja by som odkázala, nech si ide za svojimi cieľmi – aj keď sú akokoľvek veľké a nereálne. A že všetko, čo si dokáže predstaviť, si dokáže aj zhmotniť. Nech sa nenechá odradiť názormi a postojmi ostatných.

Fitnesky často počúvajú na svoju adresu negatívne komentáre. Napríklad že sú „až príliš vyšportované“ alebo že to „nie je pekné“. Stretávaš sa s tým aj ty? Čo na to hovoríš?

Absolútne to neriešim. Ľudia, ktorí majú takéto komentáre, majú evidentne problém sami so sebou, čo ale tiež neodsudzujem. Prajem im, aby sa im podarilo uzdraviť svoje myslenie a začali na sebe pracovať. Človek, ktorý na sebe pracuje, nemá čas ani energiu riešiť druhých ľudí.

Pred touto poslednou súťažou si mala dlhšie obdobie, kedy si nesúťažila. Chcela si si len oddýchnuť alebo si už rozmýšľala o úplnom konci kariéry? Mala si vôbec niekedy také myšlienky, že skončíš? 

Jasné, končím už minimálne tri roky. Aj teraz som chcela skončiť, keď vyhrám MS, ale už teraz viem, že som ani zďaleka neskončila. Dá sa skôr hovoriť o novom začiatku.

Aké máš plány a ciele do budúcna – čo sa týka cvičenia, súťaženia a života celkovo?

Mám veľké plány, povedala by som, že ešte oveľa väčšie ako vyhrať majstrovstvá sveta. Teda aspoň pre mňa je to väčšia výzva. O čo konkrétne ide však zatiaľ neprezradím, ale v blízkej dobe sa dozviete…